Na premenu slnečného žiarenia na elektrický prúd sa využívajú zase fotovoltické panely. Môžete ich často vidieť na strechách alebo fasádach domov a budov. Čím väčší je panel a intenzívnejšie svieti slnko, tým väčší prúd cez neho preteká. Elektrický prúd z fotovoltických panelov môžeme používať na svietenie a prevádzku rôznych domácich spotrebičov.

Veterná turbína je elektrický generátor, ktorý premieňa veternú energiu na elektrickú. Keďže vietor fúka zadarmo, je to dobrá možnosť. Ale problémom je, že vietor nefúka stále a je takmer nemožné alebo veľmi drahé vietor „skladovať“. Slovensko je krajina, kde nefúka veľmi často ani príliš silno, preto je tu veľmi málo veterných turbín. Na rozdiel od Rakúska, kde je ich len v susednom Burgenlande vyše 400.

Príkladom domu, kde sa využívajú solárne aj fotovoltické panely je, „ekokapsula“. Ide o múdry dom na pohyblivej adrese. Využíva slnečnú aj veternú energiu a je úplne samostatný. Dá sa doviezť aj na územia, kde nie je ani voda ani elektrina. Všetko si vie tento dom zabezpečiť sám pomocou slnka a vetra. Dokonca zachytáva aj dažďovú vodu a pomocou filtrov sa v krajnom prípade voda prečistí a dá sa aj piť.

Solárny kolektor zachytáva slnečné lúče a premieňa ich energiu na teplo, ktorú potrubím odvádza do výmenníka či zásobníka, v ktorom sa ohrieva voda. Túto teplú vodu potom môžeme v domácnostiach využívať na sprchovanie a umývanie.

Tepelné čerpadlá využívajú dostupné teplo zo vzduchu, zeme alebo vody. Tešia sa stále väčšiemu záujmu, pretože toto teplo je k dispozícii zadarmo a možno ho energeticky veľmi efektívne zhodnotiť. Ako pracuje tepelné čerpadlo? Princíp je v podstate opačný ako pri chladničke, ktorej účelom je „vytvoriť zimu“ vo vnútri. Tepelné čerpadlo, naopak, odoberá teplo z vonkajšieho chladnejšieho prostredia a pri vyššej teplote ho odovzdáva do vykurovacieho systému. Tepelné čerpadlo môžeme úspešne používať aj v lete na chladenie bytov, domov aj kancelárií.

V mestách je veľmi veľa obyvateľov, všetci niekde bývajú a pracujú. Je tu postavených aj veľa budov. V lete rozpálené ulice, fasády a strechy budov sálajú teplo do okolia. V dôsledku toho sa prehrieva ovzdušie.

Teplý vzduch dvíha zo zeme nečistoty a rozviruje ich do ovzdušia. K spotrebe kyslíka a produkcii nadbytočného množstva škodlivín prispievajú aj rôzne vykurovacie zariadenia, klimatizácia či doprava. Riešením pre zlepšenie životného prostredia je pokrytie striech budov zeleňou.

Zelené strechy budov prinášajú niekoľko výhod. Jednou z nich je, že zeleň chráni domy pred zbytočným prehrievaním v lete či ochladzovaním v zime. V zimnom období zabraňujú úniku tepla, v lete naopak chránia pred nadmerným slnečným žiarením.

Viete, že keď slnko páli na nejakú strechu, môže teplota na povrchu strechy dosiahnuť až 80 °C? A toto teplo potom sála ďalej do budovy, zbytočne ju prehrieva a na ochladenie potom musíme využívať klimatizáciu. Pritom by stačilo, aby sa z obyčajnej plochej strechy spravila zelená a teplota celej budovy by bola prirodzene nižšia.

Aj na Slovensku sú takéto zelené alebo vegetačné strechy.

Napr. na budove obchodného centra Central v Bratislave je na strešnej terase celý park, kde sú oddychové plochy, ihrisko pre deti a hlavne veľa zelene najrôznejšieho druhu a vzrastu.

Aj v novom polyfunkčnom komplexe, ktorý vyrástol v podhradí Bratislavy – v Zuckermandli, sú mnohé strechy zelené.

Príkladov budov so zelenými fasádami je vo svete mnoho. My sme vybrali budovu, ktorá sa nachádza v Slavkove pri Brne. Ide o výrobný areál postavený z dreva.

Na prevádzku celého areálu a jednotlivých budov sú využívané energie z obnoviteľných zdrojov, konkrétne zo slnka a z chladu z podzemia.

Budovy v areáli sú zásobované vodou z neďalekého jazera a táto voda sa pomocou čističky dá používať nielen ako úžitková, ale aj ako pitná.

Fasády budov sú pokryté zeleňou, ktoré sú zavlažované pomocou zavlažovacieho systému, ktorý zachytáva všetku dažďovú vodu v okolí a spätne ju využíva na zavlažovanie fasád. Na fasádach nie sú použité len okrasné rastliny, ale aj rajčiny či tekvice. Architektom tohto unikátneho diela je český architekt Zdeněk Fránek.

Hmyzie hotely sú pútavým, ale aj užitočným prvkom. Poskytujú domov pre rôznych „nájomníkov“ ako včely, lienky, cifrušky a zlatoočky, ktoré sú nenahraditeľnou súčasťou prostredia. Slúžia nielen ako potrava pre vtáctvo, ale živia sa aj škodcami rastlín a stromov. Umiestnením v mestskom prostredí sa im vytvorili prirodzené podmienky v obytnej zóne.

Vtáčie búdky a polobúdky poskytujú domov pre rôzne druhy vtákov – sýkorky, mucháre, žltochvosty či škorce. V zime tu nájdu potravu aj potrebný úkryt, v lete je to ideálny priestor na hniezdenie. Búdky, ktoré sú z prírodných materiálov, sú zavesené vo výške 2-6 metrov, ktorá najviac vyhovuje drobnému aj väčšiemu vtáctvu.

Okrem zelene na strechách a fasádach je dôležité, aby aj medzi budovami a bol dostatok zelene. Aby tam neboli len betónové plochy. Verejné priestory medzi budovami môžu využívať všetci ľudia a nielen tí, ktorí v okolitých budovách pracujú alebo bývajú

Pekný a inšpiratívny park je aj pri najvyšších obytných vežiach v Bratislave, pri Panorama City. Parkom ako potok preteká oddychová fontána, celkovú pokojnú atmosféru priestoru zabezpečujú elegantné vetrolamy. Rozmiestnenie stromov evokuje mestský, tzv. urbánny les. Zaujímavým prvkom je vertikálna popínavá zeleň na konštrukciách v tvare stromu, ktorá slúžia na zamaskovanie výduchov z podzemných garáží. Súčasťou parku je detské ihrisko aj výbeh pre deti z materskej školy. Ornamentálne viackmenné stromy umiestnené v pravidelných kruhových výrezoch pôsobia ako živé umenie vo verejnom priestore

Kontakt so zeleňou a prírodou je pre ľudí a ich zdravie veľmi dôležitý. Vedný odbor, ktorý skúma vplyv prírody alebo prírodných motívov na psychiku človeka sa nazýva biofília. Keďže ľudia všetkých vekových kategórií trávia v budovách veľa času, je podľa odborníkov dôležité, aby budovy boli v priamom kontakte s prírodou. Pozitívnym príkladom takéhoto priameho kontaktu ľudí s prírodou je v Bratislave napríklad aj lokalita Patrónka. Neďaleko od Patrónky sa totiž nachádza veľký prírodný park aj s vodnými plochami Železná studienka.

Tá ponúka mnohé možnosti na trávenie voľného času pre deti aj dospelých. Preto majú veľkú výhodu ľudia, ktorí buď bývajú alebo pracujú neďaleko Železnej studničky. Neďaleko tejto lokality – na Patrónke – vyrastá nová administratívna štvrť Westend a ľudia, ktorí tu pracujú, majú na Železnú studienku len na skok. Z hľadiska zdravia zamestnancov umiestnenie budov poskytuje nadštandardné možnosti. A ľudia to aj využívajú. Cez obed je Železná studienka plná ľudí, ktorí obednú pauzu radi trávia v prírode.

Zelené budovy majú povinnosť zriadiť nabíjacie stanice pre autá na elektrický pohon. Na Slovensku je ich však zatiaľ veľmi málo.